Science fiction je literatúra vedecko-technického pokroku. Úvahy o jeho následkoch sú spory viacerých právd. Hľadáme perspektívu, ktorá by zjednotila naše „nie“ aj „áno“ k človeku a jeho technike. Každá doba má svoje technológie na výrobu netvorov. Shelleyová romanticky dúfala, že ľudia pochopia následky úsilia zvíťaziť nad prírodou pomocou vedy a techniky. Pre Gibsona je samozrejmá schopnosť mechanizmu globálnej ekonomiky a techniky prevalcovať každého, kto sa im postaví do cesty. Fantázia Shellyovej predbieha realitu. Postmoderná fantastika, ktorú ohlásil Neuromancer, sa zrútila do reality. Gibsonov Case sa nedíva do budúcnosti, žije v nej. Jeho svet je hyperrealisticky zobrazený záplavou detailov, je hodnoverný, lebo je to súčasný svet: metafora sa zmenila na skutočnosť. Science fiction je možno žáner, ale najmä to je epocha fantastiky, ktorá sa začala Frankensteinom a skončila Neuromancerom.